Hostiteľ
Nápad prišiel pri pozeraní filmu Hostiteľ. predstavila som si aké by to bola v podaný Stargate. Takže celý príbeh je v takom ,,hostiteľ,, nádychu. Dúfam že sa bude páčiť.
Dolu je aj fotoalbum s takými provizornými ,,upútacími,, plagátmi.
„To nie je možné!“ zvýskol Daniel , keď vstúpili do chrámu. Jack si pretrel rukou oči a vzdychol. „Len to nie! Bože, prosím ťa vypočuj ma, aspoň raz.“ Konečne vypadol zo základni, konečne nemusel podpisovať nejaké papiere, ktoré mu Walter vždy s úsmevom naservíroval aspoň dvesto. Jack by sa kludne vsadil ,že to robí naschvál aby sa mohol pobaviť. „Daniel, musíme stať pri každom chráme v ktorom sú obrázky a čiarky?“
Daniel nahodil urazený pohľad a naznačil pusou „haha moc vtipné,,. Sam, ktorá prechádzala baterkou po stenách chrámu, síce nebola moc hŕ do archeológie a podobných vecí ale maľby na stenách boli veľmi zaujímavé a krásne. „Daniel?“ ozvala sa Sam ale neodtrhla oči od maľby. „Áno?“
Danny podišiel k Sam a tá kývla na maľbu. „Ou! Páni, tá maľba je veľmi pekná. Podľa toho čo som počul v dedine je to bohyňa Amet. Legenda hovorí ,že Amet bola stvoritelka novej rasy, ktorá po celé tisícročia vládla galaxii až kým ich neprekabátili goauldi.“
„A kto je toto?“ opýtala sa Sam a ukázala na druhú postavu. Danny si nadvihol okuliare a potiahol nosom. „Myslím ,že to bude jej sestra. Amet a jej sestra boli dvojičky. Avšak Ametina sestra zomrela, keď spadla do rieky. Hovorí sa ,že Amet po celý život opatrovala jej dušu.“ Ukázal na druhú maľbu na ktorej mala Amet v ruke niečo podobné džbánu. Sam sa na tú dievčinu pozerala a zrazu pocítila smútok, bolesť a hnev. Mala chuť kričať, plakať... „Sam?“ štuchol do nej Daniel. Sam odtrhla oči od maľby a pozrela na Dannyho. „Si v poriadku?“
„Áno.“ odpovedala Sam. Daniel chcel ešte niečo dodať ale prerušil ho Teal´c. „Danieli Jackson, myslím ,že som našiel niečo čo by ťa mohlo zaujímať.“
Daniel sa tam razom vypravil. Sam sa ešte raz obzrela na maľbu a potom vybrala za Danielom. Avšak nedošla veľmi ďaleko, pretože si nevšimla kameň a zakopla, keby ju Jack nechytil určite by pád na tvrdú zem neskončil najlepšie. „Ďakujem, pane.“
„V poriadku, Carterová?“starostlivo sa opýtal Jack a ešte stále ju držal v náručí. Sam pokývala hlavou a zrazu si uvedomila ako je blízko pri ňom. Mohla cítiť jeho vôňu, teplo a to jak ju držal v náručí jej dávalo pocit bezpečia. Keby mala odvahu mu povedať čo k nemu cíti, lenže bola zbabelá. Každý deň okolo neho chodiť, nemôcť sa ho dotknúť a oslovovať ho ,,pane,, ...ach...ako to len nenávidela to. Ale teraz dostala chvíľku byť u neho blízko tak si to užívala. Ani Jack na tom nebol opačne, nechcel Sam pustiť aj keď vedel žeby mal. Jej hlava mu spočívala na ramene a Jack mohol cítiť vôňu jej vlasov. Teal´c ,ktorý sa vrátil skontrolovať dvoch členov tímu len stál a nič nehovoril. Avšak, keď videl ,že ani jeden z nich sa toho druhého nepustia (síce nerád) zakročil. „O´neill?“ Jack pustil Sam a odskočil od nej akoby sa spálil. To teplo a bezpečie ,ktoré Sam cítila bolo preč. Rýchlo sklopila oči. Jack sa otočil na Teal´ca. „Áno?“
„Daniel Jackson niečo našiel.“ Sucho oznámil Teal´c, otočil sa a zmizol v druhej miestnosti. Jack sa pozrel na Sam ale tá mala veľa práce s obzeraním svojich topánok. „Carterová? Idete?“
Sam zodvihla hlavu ale pohľad zamerala na niečo za Jackom. „Áno, idem.“
Jack kývol a počkal kým prejde okolo neho a až potom sa vydal za Danielovým novým objektom. Hneď ako vošiel do miestnosti ovanula ho ,,vôňa,, stuchliny. Miestnosť bola okrúhla a na každej stene bol namaľovaný obraz. „Hapčí!“ Danielove kýchnutie prerušilo Jacka od jeho prehliadky. Jack podišiel k jeho tímu, ktorý sa zhromaždil okolo podstavca na ktorom bola postavená malá drevená skrinka. „Čo je to?“ opýtala sa Sam. Daniel sa sklonil a snažil sa prečítať text na podstavci. Napravil si okuliare a začal čítať: „ Tu leží duša veľkej bojovníčky, ktorá však podľahla zlu. Naša kráľovná ju dala uväzniť na večné veky do...ehm...neviem to preložiť, ...na večné veky do svätyne alebo...“ Daniel prešiel prstami po slove a zamyslel sa. Jack, ktorý sa nudil kopal do kamienkov ktoré ležali na zemi. „No tak Danny nemáme na to celý deň!“ oboril sa na neho. „Keby si ma nerušil...“ nedopovedal pretože Jack kopol do kamienka ktorý plnou silou narazil na stenu na ktorej sa vytvorila puklina. „Pane, mali by sme ísť!“ povedala Carterová a cúvala smerom ku východu. Jack rozhodil rukami. „Ale no tak Carterová, veď je to len puklinka.“ Okamžite ako to dopovedal sa puklina rozšírila a celý chrám sa začal otriasať. „O´neill, musíme ísť.“ Zvolal Teal´c a tiahol ho preč. Jack sa konečne spamätal a uvidel Daniela ako sa snaží napchať skrinku z podstavca do batohu. „Daniel nechaj tú kravinu na pokoji! Carterová ideme!“ prikázal Jack a spolu s Teal´com utekali preč. Sam pribehla k Danielovi a postavila ho na nohy. Daniel držal skrinku v ruke, pretože sa mu ju nepodarilo dať do batoha. Keď začali zo stropu padať kamene Sam chytila Daniela a tiahla ho von z chrámu. Ale neprišli ďaleko, jeden kameň padal priamo na nich a tak museli uskočiť do strany, pričom Danielovi vypadla skrinka z rúk. Daniel sa rýchlo postavil a chcel ísť za skrinkou ale Sam ho tiahla na druhú stranu. „Sam nemôžeme ju tu len tak nechať!“ zakričal Daniel. „Bež von, idem pre ňu!“ oznámila Sam a postrčila Daniela vpred. Potom sa otočila a utekala pre skrinku, keď už bola pri nej chrám sa otriasol a ona padla na zem. Cez rozvírený prach nevidela skoro nič ani to že sa skrinka otvorila. Posledné čo si pamätá bolo modré svetlo blížiace sa k nej.
„Daniel, kde je Carterová?“ opýtal sa Jack hneď ako vyšiel Daniel z chrámu a bez Sam.
Daniel ukázal jednou rukou za seba a zakašlal. „Je hneď za mnou.“
Jack zameral pohľad na vchod ale nikto z neho nevychádzal. „Teal´c, bežte s Danielom k bráne a zvolajte zdravotnícky tím!“ prikázal Jack a rozutekal sa do chrámu. Vôbec mu neprekážal prach a ani rútiaci sa strop jediné čo chcel bolo aby bola Sam v poriadku. Oči ho od prachu štípali ale nemienil sa vzdať...a potom ju uvidel. Pribehol k nej ,zobral ju do náručia a utekal spolu s ňou von z chrámu.
Zobudila sa. Pomaly otvorila oči...a hneď aj zavrela. Svetlo...jasné svetlo. Už dlho ho nevidela, toľko dni a nocí bola zavretá v temnom vezení. Ale ako to ,že je na slobode? Amet by ju predsa nepustila. Otočila hlavou...páni... ona dýcha...dýcha kyslík ako kedysi. Je už mŕtva? Je už v raji do ktorého vojdú všetci po smrti?
„Carterová?“
Otvorila oči a zamerala sa na osobu nad sebou. Nespoznávala toho muža, nikdy ho v paláci nevidela a predsa sa jej pri ňou rozbúchalo srdce. Jeho hnedé oči ju hypnotizovali.
Neznámi sa usmial. „Haló? Je tam niekto?“ zasmial sa.
Otvorila ústa ale nedokázala vydať ani hláska. Za neznámym sa objavili ešte ďalší muži. Jeden tmavšej pleti so symbolom na čele a druhý s divnými kruhmi na očiach.
„Ako sa má plukovník Carterová?“ opýtal sa ten tmavý muž.
Preglgla a konečne sa jej podarilo niečo povedať, síce nebolo to hlasno ale stačilo to aby sa na tvárach mužov zjavil nepokojný výraz. „Kto ste?“
„Sam? To som ja! Daniel!“ predstavil sa muž s krúžkami na očiach. Ale stále ju trápila jedna otázka. „Kto je Sam?“
„To ste predsa vy.“ Oznámil muž s hnedými očami. „Doktorka!“ zavolal na niekoho. Okamžite sa zjavila žena v bielom plášti. „Čo sa deje?“ opýtala sa.
„Netuší kto sme.“ Vysvetlil Daniel.
Doktorka zobrala baterku a zasvietila Sam do očí, tá len zažmurkala a odstrčila doktorkinu ruku. „Plukovník Carterová ako sa cítite?“
Sam sa zahľadela na doktorku. „Nie som žiadna plukovník Carterová a ani Sam!“ zakričala a vstala z postele, lenže sa neudržala na nohách a okamžite pristála na podlahe. Jack sa k nej sklonil aby jej pomohol na nohy a Sam sa začala oháňať rukami. „Kto ste? Kde to som?“ kričala stále. Jack sa radšej stiahol a nechal to na Dannyho. Daniel si čupol k Sam a opatrne začal hovoriť. „Si na ošetrovni. Ja som Daniel a toto sú Jack, Teal´c a Doktorka Mciarová.“ Predstavil všetkých. Sam sa narovnala a zdvihla hlavu. „Volám sa Gianer a vôbec nechápem ako to ,že mám telo.“
Nastalo také ticho, že sa dalo počuť ako sa v kantíne rozbil tanier. Prvý sa schopil Teal´c. „Telo?“
„Áno. Moja sestra uväznila moju dušu. Podľa jej posledných slov som nemala už nikdy vyjsť na svetlo.“
Daniel sa pleskol po čele. „Jasné, Gianer. Sestra Amet, veľkej bohyne.“
„Daniel?“ začal Jack. „Ako je možné ,že je tá vec v Carterovej?!“ opýtal sa naštvane.
Daniel sa zamyslel. „Musela byť v tej skrinke a keď Sam išla po ňu...“
Jack sa už teraz vážne naštval. „Koľkokrát som ti hovoril aby si nebral tú bedňu!“
„Skrinku.“ Opravil ho Daniel.
„To je jedno!“
„Pánovia, prosím vás, urobím nejaké testy a potom uvidíme čo sa dá robiť.“ Navrhla doktorka. Jack prikývol a vypochodoval z miestnosti. Teal´c sa uklonil a nasledoval Jacka.
Gianer sedela ešte stále na zemi a pozorovala všetko na okolo. Jej pozornosť upútalo zrkadlo, zavesené na stene. Chytila sa postele a vstala. Pomaly prešla k zrkadlu a uvidela svoj odraz. To nebola ona! Prešla si rukou po tvári.
„Kde som?“
Ozvalo sa. Gianer sa otočila ale okrem Daniela, ktorý sa bavil o niečom s doktorkou nevidela nikoho.
„Prečo sa nemôžem hýbať?“
Ten hlas...ozýval sa v jej hlave. „Kto si?“ opýtala sa.
„Kto som? Kto si ty?“
„Volám sa Gianer a teraz ty!“
„Som plukovník Samantha Carterová.“
„Tak to si ty.“
„Gianer?“ ozval sa Daniel.
Gianer sa otočila. „Áno?“
„Daniel, to som ja Sam! Daniel!“ kričala Sam ale Danny ju nepočul.
„Doktorka chce urobiť pár testov. Možno nájde spôsob ako ti pomôcť.“ Povedal Daniel.
„Povedz mu ,že som tu!“
Gianer zatriasla hlavou. „Dobre teda.“
Daniel sa usmial a odišiel z ošetrovne.
Jack sa otočil na stoličke a tá pod jeho váhou zavŕzgala. Už asi dve hodiny sedel v Saminom laboratóriu a premýšľal. Prečo? Prečo! Veď mal všetko tak krásne naplánované. Po misii by prišiel za Sam, ktorá by pracovala na niečo ,,dôležitom,,. Povedal by pár vtipov, ona by smiala a potom by ju pozval na ryby. Možno by sa zase na niečo vyhovorila ale nejako by ju presvedčil.
Ešte chvíľu tam sedel a potom sa pobral do zasadačky. V zasadačke ho už čakal Daniel, Teal´c a Doktorka Mciarová. Jack si sadol za vrch stola a kývol na doktorku. Doktorka otvorila ústa a znova ich zavrela akoby nevedela ako začať. Jack nadvihol obočie. „Doktorka?“
„Nie.“ Zašepkala.
Jack sa nahol bližšie aby lepšie počul. „Čože?“
„Nič nemáme. Ani testy nepotvrdili žiadnu zmenu v tele plukovníka.“
„Takže to nie je goauld?“ Ozval sa Teal´c.
Doktorka zavrtela hlavou. „Nič nenaznačuje tomu ,že v plukovníkovi Carterovej niečo...je.“
Jack sa postavil. „Nájdite spôsob ako to z Carterovej dostať!“ otočil sa k odchodu keď ho zarazil Daniel. „Jack?“
„Čo je, Daniel?“
„Môžem si s ňou pohovoriť a zistiť čo najviac informácií.“
Jack porazene zdvihol ruky. „Dobre máš tri dni! Potom prejdeme na môj plán.“
„Dobre tri dni. Ďakujem.“ Vyhŕkol Daniel a stratil sa za rohom chodby.
„Čo robíš v mojom tele?“
Gianer sedela na posteli česala si vlasy. Na Samine otázky neodpovedala. Po pravde jej už liezla na nervy. Konečne je z tej cely preč!
„Prestaň vytrháš mi všetky vlasy!“
Gianer sa ďalej česala.
„Povedala som prestaň!“
Hneď ako to dopovedala jej ruka odhodila hrebeň, ktorý skončil na zemi. Gianer sa postavila. „Ako si to urobila?“
„Proste som to chcela! Nemysli si ,že zostaneš v mojom tele! Moji priatelia nájdu spôsob ako ťa dostanú preč z môjho tela!“
Gianer sa usmiala. „O tom pochybujem.“
Prešla ku dverám a zabúchala na ne. Gianer nahodila utrápený výraz a oprela sa rukou o stenu.
„Čo to robíš?“
Gianer neodpovedala. Dvere sa otvorili a vstúpil strážnik. „Čo sa deje?“ opýtal sa.
„Nie je mi dobre.“ Oznámila, na náznak sa chytila za brucho a bolestne vzdychla.
„Zavolám doktorku.“ Povedal a otočil sa aby zavolal pomoc. Lenže Gianer mu zobrala zbraň a postrelila ho do ramena. Strážnik sa zvalil na zem. Gianer sa narovnala a rozutekala sa po chodbe.
„Čo to robíš? Zastav!“ naliehala Sam.
Gianer utekala ďalej. „Celé roky som bola zavretá v tej skrinke! Konečne som voľná!“
„Gianer, týmto to nevyriešiš.“
Spustil sa poplach. Jack vyskočil zo stoličky a vybehol zo svojej kancelárie. Nemusel sa ani pýtať vedel o koho ide. Keď prišiel do chodby, všetci muži už ležali na zemi a Sam stála nad jedným z nich. „Carterová!“ zakričal.
Rýchlo sa otočila a namierila na neho zbraň. Jack sa sklonil a tak sa vyhol guľke. Kopol ju do brucha a chytil jej zbraň. Lenže Gianer to nenechala tak. Jej druhá ruka pristála Jackovi na tvári. Jack padol na zem. Gianer na neho namierila zbraň.
„Nie! Nerob to! Gianer, prosím.“ Kričala Sam.
„Nemal sa mi stavať do cesty!“ povedala a pritisla prst na spúšť.
Sam mala už len poslednú možnosť ako ju zastaviť.
...Neodišiel som, pretože by som radšej zomrel sám...než aby som stratil Carterovú...pretože mi na nej záleží viac než by malo....
Tie slová sa Gianer ozývalo v hlave ako ozvena. Tie pocity boli neopísateľné, prechádzali celým jej telom. Jej srdce začalo rýchlejšie biť.
„Prosím Gianer, ja ho milujem!“ priznala sa Sam.
Jack len sedel na zemi a sledoval ju. Gianer pustila zbraň a tá spolu s rachotom dopadla na zem. Sam si vydýchla.
***
Daniel sa akurát vracal z pánskych spŕch ,keď zaznel poplach. Rozbehol sa ale nevšimol si kapitána Emu Johnsovú a vrazil do nej. „Prepáčte, ja sa ponáhľam. Ste v poriadku?“ narýchlo sa opýtal. Ema sa usmiala. „Áno som.“
„To je dobre...“ vykoktal v rýchlosti Daniel a pálil preč. Ema posmutnela, prečo jej nikdy neoplatí úsmev? Ani sa jej ešte nikdy nepozrel do očí. Ema zatriasla hlavou aby sa zbavila týchto myšlienok a pokračovala vo svojej ceste.
****
Gianer stála pred zrkadlom. „Prepáč.“ Zašepkala.
„Mne by si sa ospravedlňovať nemala.“
„Ja viem, Sam ale to čo som cítila bolo, ja neviem ako to popísať. Ste manželia?“
„Nie Gianer, nie sme.“
Gianer sa zarazila. „To nechápem. Veď ty miluješ jeho a on miluje teba...“
„Sú tu určité pravidlá.“
„Láska nemá pravidlá!“
Sam chcela niečo namietnuť ale vyrušilo ju klopanie. Gianer sa otočila a do izby vstúpil Daniel. „Doktor Jackson.“
„Daniel, prosím.“
Gianer sklopila zrak. „Tak...Daniel.“
„Myslel som, že by si rada zašla na obed.“
„Moc rada.“
Daniel sa na Gianer usmial a ona mu úsmev oplatila.
„Prečo sa tak na neho pozeráš? A prečo sa tak on pozerá na teba?“
Gianer jej nevenovala pozornosť a nasledovala Daniela do kantíny. Mlčky kráčali po chodbách. „Moc ma to mrzí. Nechcela som nikomu ublížiť.“ Ozvala sa Gianer.
„Všetci sa z toho dostanú.“ Povedal Danny a venoval jej jeden milý úsmev.
Daniel jej podržal dvere a privítala ich vôňa rôznych jedál. Gianer sa nadýchla. „Krásne to tu voní.“
„Hm, len počkaj keď to ochutnáš.“ Daniel ju zaviedol ku stolu a ukázal jej aby si sadla. Gianer ho poslúchla a Daniel išiel pre niečo pod zub. Keď sa vrátil držal dva taniere s ovocným koláčom. Jeden tanier podal Gianer a sadol si oproti nej.
Gianer začala jesť a moc jej koláč chutil. Daniel sa však koláča ani nedotkol len pohľadom stál na Gianer. Gianer jeho pohľad vycítila. „Máš otázky.“
Daniel si odkašlal. „Čo si zač?“
„Som princezná Gianer Kara, mladšia sestra bohyne Amet. Naša rasa bola už niekoľko storočí vo válke, moja sestra bola ako prvá ,ktorej sa nepriatelia báli. Bola krásna, múdra ale krutá. Nemala žiadne zľutovanie, zabíjala mužov, ženy a deti. Raz moja loď stroskotala na planéte, našli ma naši nepriatelia o ktorých moja sestra tvrdila ,že začali vojnu. Pomohli mi, vyliečili moje zranenia a ukázali mi celú pravdu. Neboli to ony kto vyvolal válku ale my. Zorganizovala som povstanie ale zradila nás celá jedna skupina. Moja sestra dala všetkých ukameňovať a mňa prinútila sa povzniesť. Potom ma zavrela do skrinky, ktorú prehlásila za moje vezenie. Nikdy som odtiaľ nemala vyjsť.“
Daniel na ňu hľadel s úžasom. „Načo potrebuješ telo?“
„Nemôžem existovať ako čisté svetlo. Po pár hodinách by som sa rozplynula.“
Gianer a Daniel boli tak zabratý do rozhovoru, že si nevšimli Jacka, ktorý ich pozoroval. Nemohol tomu uveriť. Ona sa na neho usmievala a to ako sa na Daniela pozerala. Nemohol tam už viacej stáť, otočil sa odkráčal z kantíny.
Daniel si nabral lyžičkou kúsok koláča ale potom sa zarazil. „Mám ešte jednu otázku.“
„Akú?“
„Je tam niekde ešte Sam?“
Gianer zmizol úsmev z tváre.
„Daniel, ja som tu! Gianer povedz mu to!“
Daniel ju prepaľoval zvedavým pohľadom. Avšak ona mlčala aj keď v Sam v jej hlave kričala.
„Gianer?“
„Neviem.“
Daniel pokýval hlavou a ďalej sa tejto otázke nevenoval. Gianer si vydýchla ale o Sam to nešlo povedať. Hučala Gianer v hlave všetky otázky ,ktoré ju napadli.
„Rada by som sa už vrátila.“ Oznámila Gianer. Daniel sa na ňu súhlasne usmial a odviedol ju späť do izby. Gianer sa zvalila na posteľ a keď Daniel zavrel dvere sa posadila. „Môžeš byť ticho!“
„Prečo si mu nepovedala pravdu?“
„Keby zistili, že si stále tam, chceli by ma vybrať! Musela by som sa vrátiť do svojej skrinky alebo by som sa rozplynula v priestore!“
„To by nikto neurobil!“
„ Plukovník O´neill ,áno!“ povedala Gianer. Sam neodpovedala, vedela ,že má Gianer pravdu.
„Tak vidíš.“ Dodala Gianer.
„Prišli ste na niečo?“ opýtal sa Jack doktorky.
Doktorka sklopila pohľad. „Nie, všetko vyzerá normálne. Akoby bola úplne v poriadku ani nedokážeme zistiť prítomnosť tej bytosti.“
Jack si prehrabol rukou vlasy a otočil sa na Daniela. Po tom čo mu Danny pretlmočil celý rozhovor Gianer mal Jack zlú náladu. Neveril ,že tá vec nevedela o Sam. Určite niečo tušila, lenže Daniel tej veci tú pretvárku zožral aj s navijakom. „Nejaký nápad?“
„Nechaj ma s ňou pohovoriť.“
Jack aj keď nerád súhlasil. Po skončený porady mal jasný cieľ cesty. Pokynul vojakovi ,ktorý stál pre ubikáciou aby mu otvoril. Jack vstúpil do izby a Gianer, ktorá sedela na posteli sa postavila.
„Generál.“ oslovila ho.
Jack k nej podišiel bližšie. „Mám jednu otázku.“
„Akú?“
„Je tam Sam? A neklam mi!“
Gianer začala očami behať po miestnosti. „Už som to povedala, Danielovi.“
„Ale nebola to pravda. Ty dobre vieš či tam niekde je alebo nie.“
Gianer začala ustupovať až narazila do steny. Jack k nej priskočil a pritisol ruky na jej krk. „No tak hovor! Sam je jeden z najdôležitejších ľudí v mojom živote! Nemôžem ju stratiť!“
Gianer už dokázal kyslík. „Prosím! Prestaňte!“ zachrčala Gianer. Ale Jack neprestával.
„Tak odpovedz mi na otázku!“ naliehal.
„Jack, prosím prestaň.“
„Prestaňte, ubližujete mi.“ Gianer ledva hovorila. „Ubližujete nám.“ dodala.
Jack prestal a pustil Gianer, ktorá sa zviezla po stene na zem. „Vedel som to!“ sklonil sa k nej a dotkol sa jej tváre. „Sam...Sam...dostanem to z vás, sľubujem!“ povedal a pobozkal ju na čelo. Potom sa otočil a zmizol z izby.
„Gianer...?“
„Teraz nie, Sam.“ Zašepkala Gianer a ku hrudy si pritisla kolená. Chcela mať chvíľku pre seba ale do izby prišiel vojak, ktorý ju má za úlohu strážiť. Gianer zdvihla hlavu.
„Prosím poďte so mnou.“ Povedala a počkal kým sa Gianer postaví.
***
Daniel sedel na kameni a sledoval hviezdy. Keď započul šuchot lístia, otočil sa. Gianer netušila o čo ide ale aj tak podišla bližšie k nemu. „Čo tu robíme?“ opýtala sa.
„To by som aj ja rada vedela.“
„Myslel som ,že by si chcela vidieť hviezdy.“
Gianer sa usmiala a Daniel jej úsmev oplatil. Naraz boli až moc blízko seba, Gianer zrýchlene dýchala.
„Gianer, čo to robíš?“
Gianer ju chápala už sa chcela odtiahnuť ale Daniel bol rýchlejší, spojil ich pery v nežnom bozku.
„Gianer, prestaň! Stačí! Gianer!“
Gianer obmotala ruky okolo Danielovho pásu a on ju chytil za boky. Gianer sa to veľmi páčilo ale keď si uvedomila, že to nie je ona kto sa mu páči, odtisla sa. Daniel sa na ňu nechápavo pozrel.
„Škoda ,že to nie som ja koho si si vybral.“ Zašepkala.
„O čom to hovoríš?“
„Toto telo je Sam. Keby si ma videl ako vyzerám v skutočnosti ,nechcel by si ma.“ Otočila sa a do očí sa jej nahrnuli slzy. Daniel si ju k sebe otočil a utrel jej slzy. „Sam je len moja kamarátka a ty si tá ,ktorá ma okúzlila.“
Gianer sa usmiala. Daniel sa ju chystal znovu pobozkať.
„Gianer...“ Sam chcela niečo namietnuť ale potom sa opravila. „...na chvíľu prejdem do vedľajšej izby.“
Gianer jej v duchu ďakovala a pritisla svoje pery na Danielove.
***
„NEPLÁNOVANÁ MIMOZEMSKÁ AKTIVÁCIA.“
Jack sa rýchlo dostavil do riadiacej miestnosti.
„Kód SG-3.“ Oznámili mu.
„Pustite ich.“ Prikázal.
Iris sa otvorila a z brány vyšli tri postavy. Plukovník držal v náručí doktorku Johnsovú.
„Zdravotnícky tím.“ Ohlásil Jack a potom pozrel na členov SG-3. „Hlásenie za pol hodinu.“
***
„Jack,“ zakričal Daniel a spolu s Gianer sa nahrnuli na ošetrovňu za Jackom. „...všade som ťa....Čo sa stalo?“ dodal, keď sa pozrel cez sklo do miestnosti. Na posteli ležala doktorka Johnsová.
„SG-3 sa vrátila z misie, zdá sa ,že sa niečím nakazila. Doktorka hovorí ,že jej zlyhávajú všetky orgány. Umiera.“ Povedala Jack a sadol si na voľnú stoličku.
Gianer sa zamyslela. „Mám nápad.“ Oznámila. Jack aj Daniel sa na ňu prekvapene pozreli.
„Aký?“ vyzvedal Jack.
„Je to riziko...ale...no môžem ju zachrániť a tým dostanete späť aj Sam.“
„A čo Johnsová? Urobíš si z nej hostiteľa?“
„Pokiaľ s tým bude súhlasiť.“
Daniel k nej prišiel a chytil ju za ruku. „A čo ak nebude.“
„Aj tak prejdem do nej, umriem spolu s ňou a vy budete mať Sam späť.“
„Gianer to nesmieš!“
„Nájdeme aj lepší spôsob...veď...“ snažil sa na niečo prísť Daniel.
Jack vyskočil zo stoličky. „To beriem!“
„Jack!?“
„Nie, Daniel...nie!“
Gianer sa usmiala a prešla k Jackovi. „Pokiaľ to mám urobiť, musíte mi sľúbiť, že ju nikdy neopustíte a urobíte ju šťastnou. Sam je tá najlepšia žena na svete, ktorú som poznala a miluje vás tak silno, že by prekonala oceány a celé svety len aby mohla byť pri vás.“
Jack na ňu nemo pozeral.
„Sľúbte mi to.“
„Sľubujem.“ Pokýval Jack hlavou a spolu s Gianer a Danielom sa vybrali do izby za sklom. Ema pomaly otvorila oči. „Generál, doktor Jackson. Umieram, však?“
„Áno,“ odpovedala jej Gianer. „ale môžem ťa zachrániť...“
„Gianer, môžeš si to ešte rozmyslieť.“ Snažil sa ju ešte presvedčiť Daniel. Gianer sa na neho usmiala a venovala mu nežný bozk. „Rozhodla som sa.“ Povedala a otočila sa na Emu. „ako som povedala môžem ťa zachrániť ale potom sa staneš mojím hostiteľom.“
Ema sa usmiala. „Nevadí mi to.“
Epilóg
Život vás potkne veľa ráz ale je na vás ako a kedy sa zodvihnete zo zeme. Možno vám dá dôvod aby ste žili aj keď už váš život podľa vás nemá cenu.
Bola som len duša uväznená v skrinke, ktorá neverila ,že uvidí ešte niekedy svetlo.
Nielenže som uvidela svetlo ale našla som aj priateľov a lásku.
Daniel a ja sme si konečne kúpili dom a plánujeme svadbu. Sam a Jack sa už dávno zobrali a prednedávnom sa im narodila dcérka. A čo sa týka Emy...je šťastná, pretože muža ktorého milujem ja miluje aj ona....
Náhľad fotografií zo zložky Hostiteľ
Pěkné...
(zuzik2301, 22. 5. 2013 15:54)