Anjel
Tak dnes bol upršaný deň a napadla ma taká maličká jednorázovka. Dúfam , že sa vám bude páčiť.
Prvá kvapka...
Štíhla brunetka si vykračuje po chodníku. Nikam sa neponáhľa. Len pomaly kráča a pozerá do zeme. Zbožňuje dážď. Jej biela vlečka sa za ňou ťahá a aj keď prejde cez blato nezostane na nej ani fľak. Modré šaty zdobí hrubý biely opasok. V jednej ruke nesie šíp a v druhej strieborný luk.
Druhá kvapka...
Zatrepe krídlami až sa zdvihne lístie na chodníku, ktoré je dôsledkom prichádzajúcej jesene. Okolo prechádza zamilovaný pár a ona prejde bez povšimnutia. Na chvíľu sa usmeje a potom jej úsmev zamrzne. Prečo ju nikdy nikto nemôže vidieť ?
Tretia kvapka...
Vojde do parku, kde nádherne voňajú kvety. Sadne si na lavičku a zvesí hlavu. Ozve sa smiech. Zdvihne hlavu a uvidí dve osoby. Aj z diaľky je ľahko rozoznať muža a ženu.
Štvrtá kvapka...
Žena je vysoká, štíhla blondínka a smeje sa. Muž vyzerá celkom sympaticky a niečo nadšene hovorí žene.
Piata kvapka...
Vie že by nemala ale aj tak to urobí. Zdvihne sa a podíde k nim bližšie. Započúva sa do ich rozhovoru.
„Tak Carterová, čo nové?“
„Ale nič ,pane a vy?“
„Ehm...tak isto až na viacej prachu v dome.“
„Hm...“
„No tak ja pôjdem, bolo fajn vás vidieť.“
„Áno to bolo.“
Šiesta kvapka...
Muž odchádza a žena zvesí hlavu. „Milujem ťa.“ Zašepká.
Osoba stojaca vedľa nej sa zamyslí. Potom pozrie na jej posledný šíp v ruke. Usmeje sa a namieri. Šíp preletí vzduchom a keď sa blíži k cieli spomalí. Keď už konečne narazí, cieľ sa zarazí. Muž sa pomaly otočí a beží naspäť. Blondínka je k nemu otočená chrbtom. Keď započuje kroky otočí sa a ani nevie ako a ocitá sa v jeho objatí.
Siedma kvapka...
Anjel sa otočí a odchádza. Je mu ľúto ,že už nemôže zostať na zemi, pretože vyčerpal všetky šípy. Ale je šťastný za nich. Zaslúžia si byť spolu. Zavrie oči. Odrazí sa a vzlietne. Posledný krát sa ešte na poobzerá po zemi. A potom načisto odíde tam kam patrí.
Tisíce kvapiek...