Hra s osudom part.3
Tu je tretia časť. Užite si ju...:)
Clara
Vstúpila som do šatne pre zamestnancov v Mystic Grill a zabuchla za sebou dvere. S úľavou som zistila ,že okrem mňa tu nikto nie je. Ešte stále som sa celá triasla. Keby neprišla Kristell...vzlykla som.
„Nenechaj strach zvíťaziť, nenechaj strach zvíťaziť,“ opakovala som si dookola. Stále som nechápala, čo sa tam stalo. Vlastne som to ani chápať nechcela. Trikrát som sa nadýchla a prezliekla sa do pracovného oblečenia. V Grille dnes nebolo veľa ľudí, pretože sa v kine premietal nový film. Počula som o ňom v škole len letmo a tak som si názov filmu nezapamätala. Aj tak som si musela šporiť peniaze na šaty. Obslúžila som pár ľudí a postavila som sa za bar. Pôvodne som chcela prepočítať kasu keď ma vyrušil vrzgot stoličky. Zdvihla som hlavu a pozrela sa priamo do očí toho muža z parku. Rýchlo som urobila krok dozadu. Jeho to zrejme len pobavilo.
„Pokoj,“ zdvihol ruky tak akoby sa vzdával, „ a nalej mi niečo.“
Prikývla som a vzala fľašu s wiskey. Natiahla som sa pre pohár ale vzal mi fľašu z ruky a napil sa z nej.
„Kto si?“ opýtala som sa nesmelo.
Znovu sa napil a položil fľašu na stôl.
„Damon Salvatore. A ty?“
Vôbec nevyzeral nato ,žeby ho moje meno zaujímalo. Ale odpovedala som: „ Clara. Clara Mclairová.“
„Tak Clara, kde máš svoju kamošku, ktorá mi pred pár hodinami chcela uvariť mozog?“
„To ti nepoviem ale drž sa odo mňa na kilometre!“ zvýšila som nahnevane hlas a tak sa aj vyhla odpovedi. Čo ak ma zatiaľ nechal na pokoji len preto, že si myslel ,že je niekde na blízku Kristell. Možno chcel ešte niečo dodať ale radšej svoje slová preglgol.
Nakoniec prehlásil: „Ešte sa uvidíme!“
Položil peniaze na stôl, vzal fľašu wiskey a odišiel z Grillu. Vydýchla som si. Keď ubehla hodina, vyprevadila som posledných hostí, zamkla a vyšla do chladnej noci. Cestou domov som mala pocit ako keby ma niekto sledoval. Ale povedala som si, že som moc unavená. Chýbalo mi ešte pár ulíc, keď ma niečo prinútilo odbočiť do jednej z menších uličiek. Na ulici sa nachádzalo len pár domov a len v jedinom sa ešte svietilo. Zastavila som pred ním a než som si stihla uvedomiť čo robím, zazvonila som na dvere. So zatajeným dychom som čakala, čo sa bude diať. Po pár sekundách sa dvere otvorili.
„Clara, čo ty tu?“ opýtala sa ma Kristell a nervózne prešla rukou po župane.
Náhle som nevedela, čo jej mám odpovedať.
„No...“ sklopila som pohľad.
„Poď ďalej,“ povedala a ustúpila aby som mohla vojsť dnu.
Keď som vstúpila do obývačky ovanula ma vôňa jahody. Bola to útulne zariadená miestnosť. Menší mandarínkový gauč s dvomi kreslami, malá skrinka, na ktorej bola položená váza s ružami.
„Sadni si,“ vyzvala ma Kristell a ukázala na gauč. Sadla som si a ona tiež. Behala som očami po izbe.
„Máš to tu pekné,“ ozvala som sa.
Hrdo sa usmiala. „Ďakujem. Prisťahovala som sa len nedávno, ešte stále je tu veľa práce.“
„Si tu s rodičmi?“
„Niečo také,“ vyhla sa odpovedi.
„Ten chlapík z parku, bol dnes v Grille,“ poznamenala som.
Kristell sa v očiach objavili obavy. „Čo zase chcel?“
„Nič objednal si pitie a odišiel.“
„A to bolo všetko?“ opýtala sa akoby vedela, že som zistila niečo viac.
Pokrútila som hlavou. „Nie, chvíľu sme sa rozprávali. Povedal mi aj svoje meno.“
„A?“
„Volá sa Damon Salvatore a pýtal sa na teba,“ prekrížila som nohy, „čo sa to dnes v parku stalo?“
„Po pravde, ja...neviem. Chcela som ti pomôcť, mala som strach o teba aj o seba a vtedy som pocítila niečo neuveriteľné akoby som nebola už na zemi...,“ odkašlala si a zasmiala sa, „viem, znie to divne.“
„Áno , to znie,“ pohľad mi padol na hodiny, ktoré viseli na stene, „pozri ,je už neskoro, zajtra je sobota a ja som v Grille. Stav sa, pitie je na mňa.“
Najprv som si myslela, že odmietne ale nakoniec povedala: „Dobre, prídem.“
Usmiala som sa na Kristell a tá ma odprevadila ku dverám. Znovu som sa ocitla v chladnej noci. Rýchlim krokom som sa vybrala domov, už aj tak meškám.
Potichu som zavrela dvere a odložila bundu na vešiak. Potom som sa vybrala do postele. S prezliekaním som si nerobila starosti a zaľahla do postele. V noci ma prebudil studený vánok. Otvorila som oči a zistila, že mám otvorené okno ale vôbec som si nepamätala, žeby som ho otvárala.
Otočila som hlavu na stranu a strnula som. Videla som obrys postavy, niekto stál pri stene.
„Kto ste?“ opýtala som sa. Možno sa mi to iba zdá. Zažmurkala som a vtom postava zmizla. Bola som si istá ,že sa mi to zdalo ale niečo vo mne mi hovorilo, že to nebol sen. Znovu som si ľahla a čakala na sladký spánok.
Ráno ma zobudili slnečné lúče. Schovala som hlavu pod paplón a dúfala, že sa mi podarí ešte zaspať. Bohužiaľ mi osud neprial a o chvíľu zazvonil budík. Nútene som vstala z postele a vypla ho. Otec a Liz ešte spali. Rýchlo som sa upravila, obliekla a utekala do Mystic Grillu.
V Grille ma už čakal Matt.
„Som rád, že si to včera zvládla,“ oznámil mi hneď pri vchode.
„Pochyboval si?“ opýtala som sa a zdvihla obočie.
„Tak trochu aj...“ zámerne nepokračoval a ja som sa po ňom ohnala taškou. Na jeho šťastie som ho netrafila.
Práve som mala chvíľu voľno, keď som uvidela Kristell . Mala na sebe kvetovanú blúzku a obtiahnuté jeansy. Všimla si ma a zamávala mi. Podišla som k nej.
„Myslela som si, že neprídeš,“ priznala som.
„Predsa platíš ty?“
Prikývla som.
„Tak to by som si nemohla nechať ujsť.“
Obe sme sa zasmiali a ja som mala na chvíľu pocit ,že sa poznáme celú večnosť. Sadli sme si za voľný stôl a Matt nám priniesol niečo na pitie. Rozprávali sme sa dlho ale najviac otázok mala Kristell na mesto.
„Povedz mi aj niečo o sebe,“ vyzvala ma.
„Nie je toho veľa. Moja mama zomrela pred tromi rokmi a odvtedy ide všetko dole vodou.“
„To mi je ľúto. Prepáč, nemala som sa pýtať.“
Pokrútila som hlavou: „To je v poriadku.“
Kristell sa pousmiala a zmenila tému, začo som jej bola vďačná.
Práve sme sa smiali na jednom vtipe, ktorý som čítala v novinách, keď do Grillu vstúpil Klaus. Kristell sa otočila aby zistila na čo sa tak pozerám a opýtala sa: „Kto je to?“
„Klaus Mikaelson, kúpil si dom v Mystic Falls len nedávno,“ odpovedala som.
„Je celkom zlatý.“
„Čo on? Je to len nejaký ďalší namyslený chudák, ktorý má peniaze len vďaka svojmu zazobanému otcovi.“
Kristell sa zamračila. „Poznáš ho?“
„Nie, je to len môj názor,“ odpila som si z nápoja.
Kristell pokrčila ramená a ešte raz sa otočila aby si prehliadla Klausa.